Krátka história informatiky V11

(60 rokov informatiky na Slovensku)

Ing. Štefan Kohút
Stála výstava dejín výpočtovej techniky na Slovensku
VS SAV Bratislava
Preambula

V tejto práci autor uvádza svoje zistenia historických skutočností, tak ako ich videl, alebo čítal v dostupných materiáloch počas svojej profesionálnej praxe od roku 1968, počas prác na prezentácii dejín IT na Slovensku v Minimúzeu VS SAV od roku 2001 a na Stálej výstave dejín výpočtovej techniky na Slovensku od roku 2012, ktorú vedie pri Výpočtovom stredisku SAV. Dôležitým zdrojom informácií sú archiválie z Ústavu technickej kybernetiky SAV, uložené a chránené v Ústrednom archíve SAV, ktorého položky systematicky usporiadal so svojimi spolupracovníkmi v rokoch 2012 – 2014. Počas uvedeného obdobia sa snažil združovať pamätníkov a povzbudzovať ich v písaní svojich spomienok na podklade dokumentov v archíve a takto dokumentovať obdobie tvorivej práce v oblasti IT na Slovensku. Autor si je vedomý neúplnosti údajov, teda nepodchytených historických skutočností a vydáva túto „Krátku a nedokončenú históriu informatiky“ ako podnet pre všetkých, čo prispeli k rozvoju IT v minulosti aby hľadali, dokumenty, písali spomienky a dopĺňali túto prácu, ktorá je len nesmelým začiatkom tejto našej ságy. Sú to slovenské univerzity, bývalé výskumné a vývojové ústavy a ich pokračovatelia, výrobné podniky a ich skupiny z výpočtových stredísk, odborov ASR, ASRTP, štátne organizácie vrcholového riadenia, rôzne centrá generálnych riaditeľstiev, organizácie určené na rozvoj riadenia rezortov atď.

1953 Založená Slovenská akadémia vied 18. 6. 1953. Už dňa 1. 7. 1953 nastupujú na
internú ašpirantúru dvaja inžinieri: Ing. Štefan Petráš a Ing. Ivan Plander. Ich
školiteľom je člen korešpondent SAV, prof. Ing. Ján Gonda, člen Predsedníctva SAV. Patria pod Komisiu pre teoretickú a aplikovanú mechaniku SAV, ktorú vedie prof.
Gonda.

1956 Komisia je premenovaná na Laboratórium teoretickej a aplikovanej mechaniky SAV, vedúcim je akademik Ján Gonda, prví zamestnanci Ing. Štefan Petráš a Ing. Ivan Plander. Zameranie: automatizácia s teóriou riadenia (Petráš) a počítače na vedecko- technické výpočty (Plander). Ivan Plander skonštruoval jednosmerný zosilňovač so zosilnením 108 pre výpočtové jednotky analógového počítača – integrátor, sumátor,
sumačný integrátor, invertor. Navrhol aj sústavy potenciometrov a zdrojov pre
analógový počítač, ktorý mal slúžiť na riešenie diferenciálnych rovníc kmitania mechanických sústav.
Táto aktivita sa môže pokladať za začiatok informatiky na Slovensku.
Od tohto dátumu je totiž možné vystopovať súvislú líniu konštruovania a využívania
počítačov u nás s následným pokračovaním týchto aktivít v Ústave technickej
kybernetiky SAV, dnes Ústave informatiky SAV, ktorý v roku 2016 práve z tohto
dôvodu oslávil 60 rokov svojej existencie.

1958 Uvedenie do prevádzky prvého slovenského počítača – analógového – na modelovanie
kmitavých sústav a pružných systémov, autor: Ing. Ivan Plander, CSc., výrobca:
Laboratórium teoretickej a aplikovanej mechaniky SAV, počet kusov: 1, názov:
Analógový počítač SAV, termín 31.12.1958.

1960 Laboratórium teoretickej a aplikovanej mechaniky SAV bolo premenované na
Laboratórium strojov a automatizácie SAV.
Tretím oddelením bolo Výpočtové oddelenie, vytvorené pre vedecko-technické výpočty s inštalovanými dvomi analógovými počítačmi. V Správe sa ďalej píše: “Toto výpočtové oddelenie tvorí základ budúceho výpočtového strediska, v ktorom bude pracovať tiež samočinný číslicový stroj strednej veľkosti a ktorý bude slúžiť potrebám aj ostatných vedeckých pracovísk SAV, výskumných ústavov a priemyslu na Slovensku.“
V tejto časti Správy sa konštatuje: “Doteraz vo výpočtovom oddelení sa vykonal rad závažných vedecko-technických výpočtov jednak na analógových počítacích strojoch laboratória a tiež na samočinnom číslicovom počítacom stroji URAL I v Ústave teórie informácie a automatizácie ČSAV v Prahe, pre ktorý sa programy vypracovali v tomto oddelení. Vo výpočtovom oddelení sa vychoval kolektív matematikov schopných programovať úlohy pre číslicové počítacie stroje.“

Na základe týchto citovaní zo správy pre Predsedníctvo SAV môžeme smelo konštatovať, že prvé výpočtové stredisko na Slovensku existovalo už v máji 1960 v Laboratóriu strojov a automatizácie SAV.

(Zdroj: ÚA SAV, f: RO SAV I, inv.č. 369, kr. 35, Sig.C1/2, Zasadnutie Predsedníctva SAV 103/27, Správa o činnosti Laboratória strojov a automatizácie,1960)

1961 Z Laboratória strojov a automatizácie SAV vznikol uznesením Predsedníctva SAV
Ústav strojov a automatizácie SAV

1962 Počítač prvej generácie ZRA-1 (Zeiss RechnerAutomat) inštalovaný na ÚTK SAV
Začiatok vedecko-technických výpočtov na číslicových počítačoch na Slovensku.

Založenie Výpočtového strediska, pod názvom Počítačové stredisko ElF SVŠT,
zakladateľ a vedúci prof. Ing. Ladislav Gvozdjak, Dr.tech.

1963 Počítač prvej generácie URAL 2, inštalovaný v Počítačovom stredisku ElF SVŠT.

1964 Prof. Gvozdjak zakladá prvú katedru zameranú na výpočtovú techniku v celom
Československu pod názvom Katedra matematických strojov ElF SVŠT. Vybudoval
zodpovedajúci študijný odbor. Katedra mala číslicové počítače MINSK 32 a EC 1021
a analógový počítač AP3M.

1964 Na Vysokej škole technickej v Košiciach bol inštalovaný počítač Odra 1012, na
ktorom sa vyučoval jazyk ALGOL. Neskôr sa tento počítač stal súčasťou počítačového laboratória (vedúca Ing. Anna Kotuliaková) Katedry riadenia ElF VŠT , ktorej vedúcim bol prof. Ing. Milan Jelšina,CSc.

1965 Začiatok riešenia štátnej úlohy, čiastková úloha č. VI-1-3/4 základného výskumu
Československej akadémie vied Výskum rýchleho programového procesora na
pracovisku ÚTK SAV, zodpovedný riešiteľ doc. Ing. Ivan Plander, CSc. Plánované
ukončenie v r.1968.

1966 Rozdelením Ústavu strojov a automatizácie SAV vznikol Ústav technickej kybernetiky SAV a Ústav mechaniky a strojov SAV
Ústav technickej kybernetiky SAV v zmysle svojho štatútu začal vykonávať vedecko-výskumnú činnosť v oblastiach:
– Automatizované systémy riadenia procesov, teória riadenia, analýza a syntéza
systémov, riadenie vedeckých experimentov
– Počítačové systémy zamerané na riadenie procesov v reálnom čase, teória počítačov,
architektúra počítačov, štruktúra a organizácia počítačových komplexov,
navrhovanie spoľahlivosti počítačových systémov vyšších organizácií

– Informatika, programové zabezpečenie riadiacich počítačov, teória jazykov,
numerická matematika

1967 Založený Výskumný ústav lekárskej bioniky (VÚLB) na aplikácie počítačov v liečebno-preventívnej starostlivosti, zakladateľ a prvý riaditeľ prof. MUDR. Ján Rusnák, DrSc., člen korešp. SAV.

Na ÚTK SAV inštalovali počítač 2. generácie GIER s prekladačom jazyka ALGOL

1968 Úspešné ukončenie výskumu Rýchleho programového procesora – záverečná správa a
oponentúra, plne funkčná laboratórna vzorka počítača RPP-16 na malých doskách,
montovaných na uholníkových roštoch, rozložená na 10-tich písacích stoloch.

1969 Začiatok štátnej úlohy aplikovaného výskumu na federálnej úrovni (Česko-
Slovensko, ČSSR), Hlavná úloha č. P-04-561-079 Univerzálny riadiaci počítačový
systém 3. generácie RPP-16, zodpovedný riešiteľ doc. Ing. Ivan Plander, CSc.,
pracovisko Ústav technickej kybernetiky SAV.

Bolo založené špecializované pracovisko pre vývoj počítačov RPP-16 pod názvom
Výskumno-vývojové hospodárske stredisko technického úseku TESLA Orava, skratka
VVS Žilina.

Dňa 23.12. 1969 bola ustanovená Rada hlavných konštruktérov SMEP v rámci krajín
RVHP. Do funkcie hlavného konštruktéra za ČSSR bol menovaný Ing. Ján
Cirák, CSc., riaditeľ ÚTK SAV.

Založenie Výskumného výpočtového strediska s programom OSN v Bratislave (VVS OSN), s počítačom CDC3300. Slávnostné zahájenie činnosti bolo 24. apríla 1969.

1970 Udelený patent č.1166 Michalovi Kováčikovi a Ing. Miloslavovi Ortovi z Výskumného ústavu káblov a izolantov v Bratislave na páskový vodič pre výpočtovú a regulačnú techniku. Vývoj páskového vodiča bol čiastkovou úlohou hlavnej úlohy Výskum univerzálneho riadiaceho počítača 3. generácie RPP-16.

1971 Vo Výskumno-vývojovom stredisku TESLA Orava v Žiline bol realizovaný a oživený
funkčný model počítača RPP-16S v základnej zostave a prevedení na malých doskách.

Počítač RPP-16 je prvýkrát vystavovaný pre verejnosť na Výstave československej
výpočtovej techniky v Prahe, v dňoch 16. – 26.11.1971. Vystavovateľ TESLA Orava
národný podnik.

Prof. Ing. Milan Jelšina,CSc. založil Katedru základov automatizácie a regulácie FEI VŠT v Košiciach

1972 Vo Výskumno-vývojovom stredisku TESLA Orava v Žiline boli vyrobené tri kusy tzv.
malodoskovej verzie RPP-16S. Tretia mala mať už aj Jednotku styku s prostredím.
Slúžili na ladenie systémových a aplikačných programov pre budúce počítače
z výroby.

VVS Žilina sa premenovalo na Výskumno-vývojové laboratóriá TESLA Orava,
skratka VVL Žilina. Získali väčšiu samostatnosť.

1972 Bola v Konštrukte Trenčín skonštruovaná a vyrobená Funkčná vzorka č.1 počítača
RPP-16S FV1. Dosky počítača boli rozmerov približne formátu A4 a preto sa jej
hovorilo „veľkodosková“ verzia. Zadanie pre Konštruktu pripravili vo VVL Žilina.

Analógový počítač SAV (autor Ivan Plander) bol odovzdaný do Slovenského technického múzea v Košiciach.

1973 Záverečná správa aplikovaného výskumu RPP-16 november, december štátne skúšky
prototypu RPP-16. Boli vyrobené dva opakované prototypy počítača RPP-16 vo VVL
TESLA ORAVA, v Nižnej na Orave.

Prof. Ing. Milan Jelšina,CSc. založil Katedru technickej kybernetiky FEI VŠT v Košiciach

Bola založená Katedra počítačov EF SVŠT, vedúci bol doc. Ing. Štefan Neuschl, CSc.

Doc. Ing. Norbert Frištacký, CSc. založil nový študijný odbor na EF SVŠT Elektronické počítače

Vzniklo medzirezortné výpočtové stredisko pod názvom Ústav výpočtovej techniky vysokých škôl v Mlynskej doline v Bratislave s počítačom SIEMENS 4004/150. Prvým riaditeľom bol prof. L. Gvozdjak.

1974 Od 1. januára nabieha sériová výroba počítača RPP-16 v novom závode TESLA
Námestovo. Národným podnikom, pod ktorý patril závod Námestovo bola TESLA Nižná.

Začiatok riešenia hlavnej úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky ČSSR č. P-04-
561-087 Univerzálne aplikačné vybavenie počítačového systému tretej generácie RPP-
16, zodpovedný riešiteľ RNDr. Eduard Kostolanský, CSc., pracovisko Ústav
technickej kybernetiky SAV. Plánované ukončenie v r.1976.

Začiatok medzinárodnej spolupráce krajín RVHP na Systéme malých elektronických počítačov SMEP prvým zasadnutím Rady hlavných konštruktérov v Moskve v dňoch 30. 7. – 1. 8. 1974. Zasadnutia sa zúčatnili pracovníci Ústavu technickej kybernetiky
SAV: Ing. Cirák, CSc., doc. Ing. Ivan Plander, CSc., Ing. Ivan Kočiš, CSc., RNDr.
Eduard Kostolanský, CSc.

Na VŠT v Košiciach vznikol Ústav výpočtovej techniky. Mal 19 zamestnancov a dva sálové počítače M6000 (kópia počítača HP) a ODRA 1012, vyučoval sa jazyk FORTRAN.

Začiatok riešenia čiastkovej úlohy č. III-2-2/3, na Ústave technickej kybernetiky SAV
„Viacdimenzionálne štruktúry počítačových systémov štvrtej a ďalších generácií“, zodp. riešiteľ: Ing. Ivan Kočiš, CSc.

V Prahe, v Ústředí pro výpočetní techniku TESLA (ÚVTT) založil Ing. Bohumír Adamec Odbor řídicích počítačů za účelom nasadzovania počítačov RPP-16 do praxe. Postupne boli založené pobočky ÚVTT v Brne, Ostrave, Vsetíne a v Žiline.

Vo Výskumnom ústave lekárskej bioniky v Bratislave bolo založené Odvetvové pracovisko pre rozvoj automatizovaných systémov riadenia v rezorte Ministerstva zdravotníctva.

1975 Prof. Ing. Milan Jelšina,CSc. založil Katedru základov počítačov a informatiky FEI
VŠT v Košiciach

Na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave sa začína riešiť čiastková výskumná úloha III-2-2/6 „Tvorba a rozvoj jazykov a metódy spracovania numerických údajov pre počítače 4. a vyšších generácií“

Vo Výskumnom ústave lekárskej bioniky v Bratislave boli inštalované počítače PDP 11/45 (2 ks), pre výskumnú úlohu Automatizovaný systém riadenia nemocnice s poliklinikou – nemocničná časť, PDP-11/40 na analýzu biosignálov, HP 5600 A pre monitorovanie pacientov a HP5600 B na automatizované vyhodocovanie EKG pre skríningové vyšetrovanie obyvateľstva.

1976 Číslo úlohy: P-04-561-297/06 „Koncepčný návrh systému riadenia procesu výroby v n.p. ZVL Kysucké Nové Mesto, úsek veľkých valčekových ložísk“, riešiteľ ZVL Ústav pre racionalizáciu výroby ložísk, Žilina

Uvedenie do prevádzky zdvojeného počítača RPP-16S v ENO IV na riadenie výroby elektriny.

1977 Do funkcie hlavného konštruktéra SMEP za ČSSR bol namiesto Ing. Ciráka
menovaný Ing. Karol Horváth, CSc. , riaditeľ VVL Žilna. Sekretariát HK sa v tom
roku presťahoval z ÚTK SAV do VVL Žilina a premenoval sa na Útvar hlavného
konštruktéra. Vedúcim sa stal Ing. Rudolf Hronec.

Na medzinárodných skúškach SMEP v Moskve boli aj prvé výrobky z ČSSR –
tlačiareň a klávesnica zo Zbrojovky Brno.

Na základe návrhu riešiteľského kolektívu Ing. Martin Šperka, CSc., Ing. Ján Langoš, CSc., Ing. Peter Kákoš, CSc. a Ing. Stanislav Kubaljak z ÚTK SAV vyrobila TESLA Piešťany prvý UART (integrovaný obvod Universal Assynchronnous Reciever Transmitter), ako jediný v rámci krajín RVHP. Bol kľúčovým obvodom pre počítače SMEP (diaľkové pripojenie terminálov)

1978 Na 5. medzinárodných skúškach (6. – 10. 2. 19078) bol úspešný prvý československý
minipočítač radu SMEP SM3-20 (CM2301), v septembri prešiel skúškami veľmi obľúbený videoterminál SM7202 autora Ing. Jána Repku (VVL Žilina).

Obhájená čiastková správa III-2-2/5 „Teoretické problémy realizácie numerických algoritmov na počítačoch vyšších generácií“, zodpovedný riešiteľ: RNDr. Jozef Mikloško, CSc., v rámci štátnej úlohy č. III-2-2 Automaty a počítače vyšších generácií“, koordinátor št. úlohy: doc. Ing. I. Plander, CSc.

Funkčná vzorka č.1 počítača RPP-16S (RPP-16S FV1) bola odovzdaná do Historického múzea Slovenského národného múzea a vystavená na Bratislavskom hrade.

Nasadenie počítača RPP-16S vo Vodných elektrárňach v Trenčíne na riadenie elektrizačnej sústavy na Váhu a Orave – riadenie vážskej kaskády.

Nasadenie počítača RPP-16 S a RPP-16M v Stredoslovenských energetických závodoch v Žiline na riadenie elektrizačnej sústavy – informačný, kontrolný, rozhodovací, organizačný a plánovací systém Automatizovaný systém dispečerského riadenia, Systém riadenia Slovenského energetického dispečingu.

1979 Z laboratórií VVL Žilina sa stáva samostatný rezortný výskumný ústav v rezorte
Ministerstva elektrotechnického priemyslu pod názvom Výskumný ústav výpočtovej
techniky Žilina, skratka VÚVT Žilina.
Medzinárodnými skúškami prešiel procesor SM4-20 (CM2401)

Nasadenie počítača RPP-16S v bani Důl Staříč, Frýdek – Místek na automatizovaný systém evidencie pracovníkov a automatizovaný systém sledovania chodu a prestojov základných mechanizmov v porube.

1980 Medzinárodnými skúškami prešli: mikropočítač SM5/40-1 (CM1625), procesor
SM52/11(CM1403) a počítač SM50/50-1 (CM1628).

Ing. Roman Kišš , pracovník oddelenia zahorovania IO v n.p. TESLA Piešťany
skonštruoval popri svojej práci prvý mikropočítač na jednej doske na Slovensku
PMI80. V podniku TESLA Piešťany sa ich vyrobilo 5000ks.

V Banskej Bystrici bol založený národný podnik Závody výpočtovej techniky (ZVT) na výrobu počítačov SMEP. Závod TESLA Námestovo prešiel z podniku TESLA Orava v Nižnej pod n.p. ZVT Banská Bystrica s názvom ZVT Námestovo.

Nasadenie počítača RPP-16S v n.p. Bučina Zvolen na optimalizáciu plošného delenia konštrukčných dosiek – optimalizácia rezných plánov. Počítač sa používal aj na vyhodnocovanie denných výkonov v továrni.

1981 Na Ústave technickej kybernetiky SAV za začínajú riešiť tri hlavné úlohy:
• Hlavná úloha štátneho plánu základného výskumu pre roky 1981 – 1985 č. III-8-1 „Teoretické problémy robotiky a umelej inteligencie“, koordinátor RNDr. Jozef Mikloško, CSc.
• Hlavná úloha štátneho plánu základného výskumu pre roky 1981 – 1985 č. III-8-2 „Riadenie inteligentných robotických systémov a diskrétnych procesov“, koordinátor Ing. Miloslav Varga, CSc.
• Hlavná úloha štátneho plánu základného výskumu pre roky 1981 – 1985 č. III-8-3 „Paralelné a špecializované problémovo – orientované počítačové systémy“, koordinátor Ing. Karol Richter, CSc.

Na Ústave technickej kybernetiky SAV bol založený medzinárodný časopis Computers and Artificial Intelligence (Počítače a umelá inteligencia), šéfredaktor akad. prof. Ing.Ivan Plander, DrSc.

1982 Ing. Roman Kišš navrhol a zostavil prvý osobný počítač na Slovensku a dal mu meno
PMD85, čo znamenalo Personálny mikropočítač displejový.

Na ÚTK SAV vyšlo prvé číslo (1/82) časopisu Computers and Artificial Intelligence Z obsahu:
– Plander: Parallel and problem-oriented processors for artificial intelligence and robotics
– P. Sgall: Towards a fully automatic system of communication with data bases
– M. Cayrol, H. Farreny, H. Prade: An advanced pattern matching method taking into account
the ucertainty in meaning
– P. Degano, L. Maccaferro, F. Sirovich: A non-standard theorem prover
– A. Petrov: Kombiniravannoje upravlenije dejstvijami manipulacionnogo robota v složnoj srede
– P. A. Kim: Upravlenije nedetermininovannogo tipa

1986 Cieľový projekt č. 606, Informačno-riadiace systémy robotiky, garant:
člen korešpondent Ivan Plander
Hlavná úloha III-8-1, Teoretické problémy robotiky a umelej inteligencie, koordinátor RNDr. Jozef Gruska, CSc., Ústav technickej kybernetiky SAV

1987 Ing. Roman Kišš skonštruoval počítač PC88 kompatibilný s osobnými počítačmi IBM.

Na ÚTK SAV skonštruovali a dali do prevádzky paralelný asociatívny počítačový systém PPS SIMD (Single Instruction Multiple Data). Vedúci vývoja bol Ing. Karol Richter, CSc. Počítač mal 256 procesorov s možnosťou rozšírenia do 8192 procesorov.

1988 Čiastková úloha III-8-3/06 „Nové mikroelektronické štruktúry a prostriedky ich tvorby a testovania“, zodp. riešiteľ: Ing. P. Gramata, CSc., Ústav technickej kybernetiky SAV

Začala výroba paralelných počítačov PPS SIMD v BEZ Bratislava. Vzniklo združenie KYBEREX (ÚTKSAV a BEZ Bratislava). Do konca roku 1989 sa vyrobilo 20 ks počítačov SIMD.

1989 Podľa návrhu Ing. Petra Kákoša, CSc. z ÚTK SAV vyrobili v TESLA Piešťany prvé vzorky 32 bitového procesora RISC na jednom čipe technológiou MOS.

1991 Založenie občianskeho združenia SANET – Slovenská akademická dátová sieť (17. 5. 1991), predseda združenia od jeho založenia dodnes je prof. Ing. Pavol Horváth, CSc.

Literatúra:

Kolektív: Dvadsať rokov Ústavu technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied v Bratislave, ÚTK SAV, 1976, 61s.

Kolektív.: Výskumný ústav lekárskej bioniky 1967 – 1987, VÚLB, Bratislava, 1987, 76s.

Kolektív: Ústav informatiky, 50 rokov kybernetiky, automatizácie a riadenia, výpočtovej techniky, informatiky a informačných technológií, ÚI SAV, 2006, 112 s.

Molnár, Ľ.: 50 & 10 FIIT STU, 50 rokov počítačov a počítania na STU a na Slovensku, 10 rokov výskumu a vzdelávania v IIT na STU, FFIT STU, 2013,164 s.

Kolektív: 40 rokov Ústavu výpočtovej techniky TUKE, ÚVT TU v Košiciach, 2014, 36 s.

Václavek, V.: RPP-16 čs. řídicí počítač 3. generace, in: Výběr informací z organizační a výpočetní techniky, 2, 1971.

Kohút, Š.: 15 rokov od založenia Združenia SANET, Združenie používateľov Slovenskej akademickej dátovej siete SANET, 2009, 39 s.

Kohút, Š.: 20 rokov Slovenskej akademickej dátovej siete SANET, Združenie používateľov Slovenskej akademickej dátovej siete SANET, 2011, 24 s.

Kohút, Š., Bečková, J.: Dokumenty výskumnej činnosti ÚTK SAV v Ústrednom archíve SAV 1953 – 1992, Výpočtové stredisko SAV, 2014, 382 s.

Kohút,Š., Abelovská, K., Kohútová, E.: Počítač RPP-16 a jeho aplikácie v dostupných dokumentoch, VS SAV, 2013, 42 s.

Hronec, R. a kol.: Správa o koncepcii rozvoja Výskumného ústavu výpočtovej techniky v Žiline v 8. 5RP, Výskumný ústav výpočtovej techniky k.ú.o., 1988, 44s.

Hronec, R.: Počiatky vývoja SMEP, vlastná iniciatívna práca, 4s.

Adamec, B.: Z mého života, privátna publikácia Ing. Bohumíra Adamca, Praha, 2009, 65s.

Valášek, .: Bol som pri tom – spomienky na rozbeh Výskumného výpočtového strediska Program OSN, privátny dokument Ing. Michala Valášeka, CSc., býv. pracovníka VVS OSN, 2012, 14s.

Bečková, J.: Archívne dokumenty týkajúce sa odbornej témy SMEP uložené v Ústrednoim archíve SAV, VS SAV, 2015, 38s.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.